Pomáham rodičom vidieť, počuť a rozumieť svojmu dieťaťu.
Bola som unavená z toho, že sa snažím a nič sa nemení.
Volala som ho. Skúšala som sa hrať. Snažila som sa ho zapojiť.
A on sa pozeral preč. Mala som pocit, že sa k nemu nedostanem.
Potom sme si pustili krátke video, na ktorom sme spolu. Obyčajná situácia.
Hra, ako každý deň. A tam som to uvidela.
Na sekundu sa na mňa pozrel. Ticho. Nenápadne.
A ja som v tom momente odvrátila zrak. Nikdy by som si to nevšimla. V reálnom čase to zmizlo skôr, než by som to stihla zachytiť. Ale na videu to bolo jasné.
On ma neignoroval. Snažil sa so mnou spojiť. Len ja som ten moment nevidela.
Nikto ma nesúdil. Nikto mi nepovedal, čo robím zle.
Toto je presne to, čo robíme vo videotréningu interakcií.
Pomáhame rodičom vidieť to, čo si v kontakte s dieťaťom nestihnú všimnúť.
Natočenie interakcie
Spoločne zachytíme prirodzenú interakciu medzi rodičom a dieťaťom v každodennej situácii.
Výber silných momentov
Videotréner video postrihá a vyberie momenty, ktoré podporujú kontakt a komunikáciu.
Spoločné sledovanie videa
Rozoberieme si, čo vo vašej interakcii funguje a ako tieto momenty ďalej podporovať.
Praktické odporúčania
Rodič si odnáša praktické odporúčania do každodenného života a väčšiu istotu vo vzťahu s dieťaťom.
Pre rodičov predčasne narodených detí, detí s oneskoreným alebo rizikovým vývinom alebo rodičov detí so zdravotným znevýhodnením do 36 mesiacov.
Pre rodičov, ktorí cítia, že.....
• ich dieťa akoby nereagovalo, nekomunikovalo,
• spoločná hra je náročná alebo krátka,
• kontakt je ťažké udržať,
• niečo vo vzťahu „prirodzene neplynie“.
Videotréning interakcií často neprináša len nové zručnosti, ale aj väčší pokoj, istotu a silnejší vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Prečítajte si skúsenosti rodín, ktoré si týmto procesom prešli.
„Videotréning interakcií mi dal zručnosti, ktoré som hľadala, aby som si bola istá, že podporujem vývoj môjho dieťatka správnym smerom. Natočený materiál mi bol nápomocný, keď som sa chcela vrátiť k momentom, ktoré v interakcii fungovali a boli takým uistením pre mňa, že to viem a robím správne. Videotréning mi dal aj pocit, že nemusím len čakať, ale môžem niečo aktívne a ’’správne’’ robiť pre moje dieťatko. Prístupom, ktorý som sa naučila, som aj seba dostala do lepšieho psychického rozpoloženia a zlepšilo to celkovo môj pocit z rodičovstva, v tej fáze, v ktorej sme sa nachádzali.“
„Úprimne, mala som strach z kamery a z toho, že budem hodnotená. Predstava, že niekto sleduje mňa so synom ako sa hráme, mi bola nepríjemná. Ale išla som do toho, lebo som mala strach, že niečo zanedbám, trápilo ma , že syn málo reaguje.
Celý proces prebiehal veľmi citlivo, bez kritiky.
Najviac mi pomohli krátke videá. Naučila som sa všímať si drobné signály svojho dieťaťa. On už so mnou komunikoval, ale ja som to nevidela. Až na kamere!“